Dobrý deň, volám sa
Tamara Tartottová
Rada s ľuďmi komunikujem a smejem sa s nimi, mohla by som využiť svoj dar reči a lásku k interakcii s ľuďmi v rôznych oblastiach, ktoré som mala možnosť vyskúšať, no stále tomu niečo chýbalo. Aj keď som bola obklopená ľuďmi s ktorými som komunikovala a smiala sa, mala som potrebu robiť niečo "viac", kde môžem rozvíjať svoju kreativitu. Urobila som veľký krok a rozhodla som sa ísť za tým, čo ma lákalo, fascinovalo a to bol práve interiérový dizajn.
,, DOMOVje miesto kde sa máte cítiť bezpečne, kam sa radi vraciate, kde môžete byť sami sebou.
,,
Čo pre Vás znamená domov?
Čo v mnohých z nás evokuje slovo DOMOV? Nepochybne je to miesto, s ktorým sa spája pocit bezpečia. Miesto kam sa chceme vracať a kde zároveň môžeme byť sami sebou. Miesto, kde po príchode a zatvorení dverí, vyzutí topánok a zavesení kabáta, pomyselne zavesíme na vešiak aj ruch a starosti z vonkajšieho sveta a vstúpime do akejsi pomyslenej oázy.
Iste, nebudeme si to úplne idealizovať, aj doma nás predsa čakajú rôzne povinnosti. Napriek tomu určite väčšina z nás bude súhlasiť, že domov si spájame s predstavou akéhosi útočiska. S predstavou miesta kam sa nechodievame len vyspať, ale túžime v ňom nájsť pookriatie, načerpanie síl, prípadne aj inšpirácie. S citom a podľa našich potrieb vytvorený domov sa stáva priestorom, ktorý toto všetko dokáže ponúknuť.
Niet preto divu, že v dnešnom uponáhľanom svete ešte viac pociťujeme potrebu prívetivého priestoru, ktorý je iba NÁŠ a pre NÁS, ktorý zdieľame či už sami alebo s našimi blízkymi. Je veľmi zaujímavé, že v rámci hierarchie našich potrieb, potreba „nášho priestoru“ obsadzuje v našich životoch jednu z najvýznamnejších priečok. Aj preto by DOMOV nikdy nemal byť prostredím v ktorom sa cítime nepríjemne.
Vytváranie domova
Vytvárať domov pre nás samých, či našu rodinu je jedno z najkrajších, no často krát aj najnáročnejších období v živote. Prečo? Dnes máme nepreberné množstvo možností ako si naše domy a byty zariadiť. Internet je plný rôznych inšpirácii a neustále meniacich sa trendov, firmy a predajne s interiérovým sortimentom plné vychytávok. Pretlak možností má často krát za následok, že sa v tom začneme strácať a dospievame do štádia kedy už sami nevieme čo chceme, čo sa nám páči. Navyše len málokto z nás má pri svojich povinnostiach času nazvyš a môže si dovoliť venovať hodiny rozhodovaniu aj samotnej realizácii.)
Ako Vám v tom viem pomôcť?
Mojou úlohou je pomôcť vám vystúpiť z tohto bludného kruhu. Pomôcť vám utriediť si myšlienky, pomenovať vaše skutočné potreby a nároky na vaše bývanie a to všetko s ohľadom na rozpočet. Výsledkom toho je navrhnutie VÁŠHO DOMOVA v ktorom budete môcť rásť, rozvíjať sa, do ktorého sa budete radi vracať.
Kto som?
Volám sa Tamara Tartottová. Moje meno je aj názvom mojej spoločnosti a zároveň značky zaoberajúcej sa interiérovým dizajnom - TAMARA TARTOTT. Narodila som sa v roku 1994 na juhozápade Slovenska v malom meste Galanta neďaleko hlavného mesta Bratislava. Obaja moji rodičia vyštudovali odbory s umelecko-výtvarným zameraním a teda výtvarné, umelecké a estetické cítenie som ako sa hovorí „dostala do vienka“. Od mala som cítila, že sa v porovnaní s mnohými mojimi rovesníkmi pozerám na svet tak trochu „inými očami“, čo ďalej viedlo moje kroky na umeleckú školu so zameraním na fotografický dizajn. Je to smer síce odlišný od interiérového dizajnu, ale mnohé poznatky z tohto štúdia využívam dodnes a to hlavne pri vytváraní fotorealistických záberov.
Ako som sa dostala k inetriérovému dizajnu?
Tesne pred ukončením stredoškolského štúdia nastal čas zamyslieť sa nad tým čo s načatým životom a teda, ktorým smerom viesť moje študijné kroky. Podotýkam, že v tom čase sa mi o interiérovom dizajne ani nesnívalo, až na jeden zaujímavý moment... Pýtala som sa seba samej, „Tamara čo ďalej, čo ťa v živote bude naozaj napĺňať?“ V hlave mi skrsla myšlienka prihlásiť sa na talentové prijímacie skúšky na vysokú školu STU, odbor „Architektúra a urbanizmus“. Dodnes neviem ako mi to napadlo, nepochopili to ani moji rodičia :D , i keď možno už tu sa hlásili o slovo moje snahy z detstva, keď som sa ako školáčka rada nechala unášať cez vlastné kresby v zošite do sveta stavieb, architektúry a interiérov.
Táto zatúlaná spomienka z detstva mi okamžite a neomylne pripomenula ten hrejivý pocit, ktorý vám navodí čokoľvek čo je vášmu srdcu blízke a teda blízke vám samým. Určite to všetci poznáte, keď sa vám vaše najvnútornejšie JA pokúša niečo naznačiť... Tak som sa tú nejasnú morzeovku pokúšala dešifrovať, absolvovala som talentové prijímacie skúšky a čakala na výsledok. Žiaľ, neúspešne. Brala som to celkom s nadhľadom, myslela som si, že signálom ktoré dostávam asi nerozumiem :D. V tom čase ma však prijali na VŠ mediálnej a marketingovej komunikácie. Tu som tiež dostala veľmi jasný signál, že to nebude to pravé orechové, keďže po prvom semestri v rámci katedry zrušili môj študijný odbor. Došli mi všetky nápady týkajúce sa môjho zamerania v rámci VŠ štúdia. Nečinne sedieť doma neprichádzalo do úvahy, začala som sa zamýšľať, kde sa zamestnať.
Zamestnala som sa v rodinnej firme a začala predávať krásne šperky ktorých návrhárom a zároveň aj výrobcom je môj otec @zlatníctvo_tartott. Po pár rokoch som s mamou otvárala obchod ktorý musel prejsť kompletnou rekonštrukciou @eridonna. Bolo to priam nevyhnutné, vtedajší stav priestorov bol v zúfalom stave a volal o pomoc. Na realizáciu tohto projektu sme si najali interiérové dizajnérky aby nám s tým pomohli. Do navrhovania som sa aktívne zapájala. Predstavu sme mali pomerne jasnú, no aj tak vždy máte isté pochybnosti či to v konečnom dôsledku vypáli dobre. Do rekonštrukcie predsa dávate nemalé investície a chcete mať istotu, že to vo výsledku bude stáť za to.
V tom čase mi pri konzultácii jedna z dizajnérok povedala niečo čomu hovorím impulz, ktorý občas všetci potrebujeme. Vyjadrila sa, že by som sa navrhovaniu interiérov mohla venovať, lebo myslím na detaily ktoré sú z funkčného hľadiska veľmi dôležité. Určite videla aj ten zápal a predovšetkým radosť ktorú som pri každej konzultácii zažívala. Áno, to je presne ten pocit, keď sa cítite ako „ryba vo vode“.
Priznám sa, že si už presne nepamätám na moment, kedy som sa rozhodla moje zistenie ohľadne profesijného zamerania posunúť ďalej, výsledkom však bolo absolvovanie akreditovaného štúdia interiérového dizajnu. Interiérový dizajn sa tak stal mojou vysnívanou profesiou, ktorej sa aktívne, s nadšením ale i láskou venujem už piaty rok.
K dizajnu a k umeniu mám teda blízko celý život, no k tomu interiérovému, zdá sa, som sa dostala vlastne akoby náhodou. Alebo je pravda, že náhody neexistujú? Nech je to akokoľvek, ja tej mojej „náhode“ ďakujem a som za ňu veľmi vďačná...
Čo ma inšpiruje?
Inšpiráciu potrebuje každý z nás. Je to istý druh motivácie ktorá vás v istom momente zasiahne a poháňa vás vpred. Chvíľku som premýšľala čo inšpiruje mňa a prišla som na to, že to nie je nič iné ako samotní ľudia. Ľudia, ktorí dôverujú tomu čo môžem pre nich urobiť, ktorí túžia po krásnom útulnom domove v ktorom môžu rásť a byť sami sebou. Aj preto interiérový dizajn vnímam ako jeden zo spôsobov ktorý umožňuje ľuďom žiť kvalitnejší a krajší život.